Jarunkova and biography

Klára Jarunková (rodená Chudíková) (* 28. apríl1922, Červená Skala  – † 11. júl2005, Bratislava) bola slovenskánovinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež.^[1] Jedna z najprekladanejších slovenských spisovateľov 2. polovice 20. storočia, jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch v Európe i vo svete. V apríli 2022Slovenská pošta vydala poštovú známku s jej podobizňou.^[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine poštového úradníka. Jej otec Július Chudík sa narodil v roku 1891 na Červenej skale, kde si ho ako chlapca vybral do služby bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorého sprevádzal na všetkých jeho cestách i bojiskách ako jeho talizman. Neskôr sa stal chatárom v Nízkych Tatrách. Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Stredoškolské vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 úspešne zmaturovala. Popri zamestnaní (1943 – 1946) začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no toto štúdium nikdy nedokončila. Začala pracovať ako učiteľka v Korytárkach (okres Detva), neskôr pracovala na bratislavskej radnici (1943 – 1947), v Česko-slovenskom rozhlase (1953 – 1954) a napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Od roku 1984 bola na dôchodku.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1953 začala písať pre rozhlas a neskôr pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy a denníky reportáže, satirické črty a poviedky. Prvá kniha jej však vyšla až v roku 1960 (zbierka humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník). Jej prístup k detskej literatúre bol nezvyčajný – príbehy podávala z pohľadu dieťaťa a písala ich v prvej osobe, čím dávala dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venovala i dievčenským románom, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej diela sú preložené do takmer 40 jazykov.

Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]

• 1960 – Hrdinský zápisník, príbehy školákov
• 1961 – Čierna hodinka plná divov a fantázie
• 1962 – Deti slnka
• 1963 – Jediná, dievčenský román
• 1963 – Zlatá sieť
• 1964 – O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, rozprávky o prváčikoch
• 1967 – Brat mlčanlivého Vlka
• 1968 – Pomstiteľ, novela
• 1972 – Pár krokov po Brazílii, cestopis
• 1974 – Tulák, novela
• 1974 – O psovi, ktorý mal chlapca, rozprávky pre najmenších
• 1977 – Tiché búrky, román plný zážitkov z jej detstva
• 1978 – O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy
• 1978 – Horehronský talizman, pamäti jej otca Júliusa Chudíka
• 1978 – Stretnutie s nezvestným
• 1979 – Čierny slnovrat, román z obdobia SNP
• 1979 – Obrázky z ostrova
• 1980 – Kde bolo, tam bolo, texty k obrázkovej knižke Dany Zacharovej
• 1983 – O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo
• 1984 – O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku
• 1986 – Rozprávky
• 1989 – Dedko a vlk
• 1993 – Nízka oblačnosť

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]